Niekedy treba zájsť 70 metrov pod zem, aby sa človek zamyslel

Autor: Lívia Lorinczova | 25.4.2011 o 22:33 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  21x

Pár týždňov pred Veľkou Nocou sa moja mamina rozhodla, že by sme mohli „vypadnúť z domu“ a vyhnúť sa týmto - pre ženy nepekným sviatkom jari. Odišli sme tak na chatu do malej obce Krahule pri Kremnici. Vrámci tohto pobytu sme sa rozhodli stráviť chvíle v starobylej Kremnici – v areáli hradu s prekrásnym kostolom a niekoľkými vežami. Na druhý deň sme sa vybrali do Kremnickej bane, kde sa kedysi ťažilo zlato.

Milý sprievodca nám rozdal plášte, baterky a banícke prilby so svetielkom upravil na veľkosť hlavy. Potom sme chvíľu šli kopcom ku malej štôlni. Vo vnútri štôlne bola iba tma, ktorá siahala do dĺžky 400metrov. Kráčali sme po strede koľaji, ktorá bola obsypaná akýmsi štrkom a hlina na drevených podvaloch sa občas šmýkala. Po prvých krokoch (keď sprievodca uzavrel vchod do jaskyne a dnu neprenikalo už žiadne svetlo) som sa chcela otočiť. Hĺbka v zemi, tma a zmena prostredia mi miestami spôsobili nepríjemné závrate. Dalo sa však zvyknúť. Miestami niekto „zasrandoval“ že podopierané kamene v stenách držia len tak-tak a celá skupinka sa rozosmiala. Asi v trištvrtine cesty sme sa dostali k zasypanému úseku bane. Keď sprievodca povedal, že tu zasypalo 400 baníkov, ktorých telá sú ešte stále pod skalami, nikto už na túto tému nevtipkoval. Napokon sme sa dostali na koniec bane, do najhlbšej hĺbky, ktorá baníkom kedysi slúžila ako „odpočívadlo“. Pri tejto príležitosti sprievodca každému nalial pohárik jablčkovice a ľuďom sa opäť vrátil ten stratený optimizmus.

Cestou von z bane som sa hrozne tešila, že uvidím slnko. Čas, ktorý sme strávili v bani bola hodina a pár minút, ktorá sa nedá porovnať s pracovným časom baníkov. Mali sme možnosť vidieť aj nástroje ktorými pracovali - už napohľad ťažké zbíjačky by niektorí z nás udržali menej ako hodinu. Zlato, ktoré baníci ťažili v baniach neboli zlaté niekoľkokilogramové tehličky, ale malé zlaté mikrovlákna ledva viditeľné voľným okom, pod mikroskopom rozvetvené ako listy paprade.

 

Možno často krát až pod modrou oblohou zistil baník či dnes jeho práca nebola márna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?